Zdravím všetkých známych i neznámych priaznivcov. Niektorí ma poznáte z International School of Drunk , či príbehov z búdy

Vitajte v špeciálnom sprievodcovi Egyptom od nosatého Slováka, ktorý sa oženil s arabkou. Doporučujem brať rovnako seriózne, ako úprimné trailery...

Na stránke sa pracuje a preto všetky jej nedostatky ktoré vy Vám mohli prekážať sú len vašim osobným problémom :-* :-D

Sahara , púšť naša nesmierna

Deň druhý

Prebrať sa po náročnom dni nebýva jednoduché i bez alkoholického opojenia. Na izbách bolo veľmi chladno a tak sme museli zostať hodne zababušení. Kto stanoval v lese, vie ako dlho sa dá udržať potreba keď sa človeku nechce spod teplej prikrývky :D Nakoniec sme sa vykotúľali až okolo dvanástej do reštaurácie naproti. Raňajky nás primerane občerstvili a samozrejme deluxe dva veľké  offroad jeepy pristavené rovno pred budovou. Chystal sa mi splniť ďalší sen - vydať sa kilometre do útrob najznámejšej púšte sveta. Konkrétna časť - Líbyjská púšť.

Kosti v hrobkách  nemusia byť jediná hrôza, čo človeka môže v týchto končinách postretnúť ...

Nasledovala vášnivá debata, pretože niektorí účastníci už podobný výlet zažili. Tunajší šoféri jeepov okrem bežného skákania na menších offroad kopcoch robia totiž atrakciu pre turistov- takzvané zjazdovanie dún. Je to niečo ako sandboarding, ale styčné plochy sú pneumatiky. Auto sa slušnou rýchlosťou roztúruje na vrchol duny / rozumej piesočný kopec naviaty vetrom / a zručným manévrom zjazduje z náprotivnej kolmejšej strany. Pocit sa občas  približuje pádu do prázdneho priestoru. Problémom je , že to môže byť trochu nebezpečné - hrozí riziko prevrátenia sa celého vozidla a teda možné zranenie pasažierov. Takmer celá naša ženská zostava kategoricky odmietala zjazdovanie a pripúšťali maximálne menšie duny veľmi pomalou rýchlosťou. 

Amir krútil hlavou a vysvetľoval, že tak prichádzajú o jeden z najlepších zážitkov výletu. Slečny boli neoblomné a tak sme sa rozdelili na tzv. Slow jeep a Adrenaline jeep. Mladý šofér Slow Jeepu usel prisľúbiť korektné dodržiavanie ich pokynov, totiž je diško záviselo od ich spokojnosti :)  Hádajte v ktorom Jeepe sedel autor článku :) . Asi po 10 minútach nasledovala zmena - autorova manželka nemohla vydržať neustále pocity pádu a zrejme ani žalúdok sa príiš vzorne nechoval ... Omneya sa teda  premiestnila a prisadol si miesto nej Yasin . Medzi ním a autorom sedela malá Nur, ktorá sa neobávala ani najmenej a jazdu si užívala hlasitým výskaním. Vzadu sme mali jej maminu, Amira a jeho sestru. 

Šoféri našim ženám robili s úsmevom neustále šoky - pretože osadenstvo druhého jeepu duny skôr pomalšie obchádzalo, či zjazdovalo ich menej príkre svahy, adrenaline jeep bol stále prvý. Občas dokonca znenazdania zmizol z dohľadu - to keď sa vozidlo zámerne prehuplo cez vrchol duny a takmer spadlo dole, napriek šikovnému zjazdu. Slečny sa samozrejme o nás obávali, zatiaľ čo my sme veselo ujúkali. V istom bode nemali vyhnutia vysokému zrázu, a tak vystúpili a zišli kopček po svojich, za čo si vyslúžili slušnú kôpku komentárov :)

Ženy sa neskôr vcelku sebakriticky vyjadrili, že sa hanbia za svoje obavy , kedže 5 ročné dieťa s jazdou problém nemá . Každopádne sme výlet prežili bez nehody, hoci niekoľkokrát to vyzeralo na hrane. Šikovný šofér totiž stupňoval veľkosť dún a pri tej poslednej sme sa museli už poriadne držať. Odhadom s nami zbehol asi 75 stupňový niekoľko desiatok metrov vysoký  kopec a to si už vyžaduje zručnosť.

Prvá zastávka bola pekných pár desiatok kilometrov od oáz - tak sme si vychutnali pocit prázdna a svištivého vetra naokolo. Je ťažké opísať, aké to je . Možno by som to trochu prirovnal k moru, ktorého vlny sa zastavili. Nad hlavou čistučká obloha až po horizont na každej strane, kdekoľvek sa pozrieš. Evokuje to nekonečnosť a jemný piesok občas vo vzdušných víroch krúži z jednej duny na druhú. Samozrejme nasledovala séria pekných fotiek, ktoré nám budú tento nezabudnuteľný výlet pripomínať. Chalani nezabudli niekoľko krkolomných freezov z breakdance na piesku, čo sa ukázalo o dosť ťažšie, ako predpokladali. Navyše, človek bleskovo vyprahne i pri najmenšej aktivite. Vzduch je veľmi suchý, a kto nezavrie pusu , pocíti rýchlo škrípanie medzi zubami :) Pusu si treba potom vypláchnuť i niekoľkokrát, lebo tie malé potvory sa len tak nevzdajú.

nemec so slovákom si v arabčine majú čo povedať

Ďalšia zastávka - oáza uprostred púšte. Šírka vodnej hladiny nie je väčšia než sto štvorcových metrov. U nás by sme to volali jazerom, ale tu je to doslovný zázrak života i s rybami, steblami vodnej trávy u brehov a všetkým, čo k tomu patrí. Taká tá oáza keď sa vyprahnutý šmatleš pieskom celé kilometre - a zrazu voda. A čo je ešte lepšie, čistučká, dovidíš na dno. Mysleli i na turistov a strecha pod ktorú sa vojde pár desiatok cestovateľov, je tu zbudovaná z dreva a slamy.Cez leto sa tu hodne dovolenkárov chodí vykúpať. Dotyk popoludňajšej hladiny - nie tak studená ako som očakával vzhľadom na teploty len pár stupňov nad nulou . Pýtal som sa , či v lete nevyschne úplne celá oáza  - väčšinu času na ňu praží dobrých 50 . Šofér - Sprievodca vysvetľuje, že hladina je stabilná, napájaná z podzemia. Vychutnávame okolie, posedávame, blbneme a fotíme sa. Po chvíli dorazia ďalšie jeepy, odkiaľ sa vyhrnú rodinky - miesto je očividne obľúbené. Tu si však zatiaľ ekosystém vážia a bordel nevidno. Posledné foto a popojedem. Musíme ešte zohnať Yasina,ktorý sa dakde vyparil s našou Bulharkou poza duny :D Mladý Nemec nám nezaháľa .

Číslo tri sú horúce pramene. Silný závan síry cítiť všade naokolo. Smrad je síce znesiteľný, ale prd by tu človek neucítil :-)  Čakali sme ďalšiu väčšiu - menšiu mláku v piesku, ale tu je to vybetónované a z kruhového podstavca tryská fontánka , bazénik pripravený na kúpanie ... Pýtame sa prečo taký rozdiel. Odpoveď je celkom jednoduchá - Nemci a Afrikakorps z druhej svetovej. Precíznosť im vlastná je na stavebnom štýle vidieť, chodievali si tu oddýchnuť. Yasin pokrčí ramenami a uškerí sa. Síce to s "hitler vtipkami" nepreháňame, ale netreba mu znepríjemniť dovču. Stihol nam vysvetliť, že domnelé miesto bývalého fuhrerovho odpočinku - vodcov bunker - je dôkladne zabetónované a je tam parkovisko. Okrem malej cedule ho vraj nič nepripomína. Bežný občan Nemecka sa údajne za jeho činy hanbí a snaží sa na túto temnú stránku národa  zabudnúť . Yasinovi to ide viac než dobre, tentokrát sa do 5 minút vyparil od svojho národného dedičstva s oboma slečnami. Do háremu mu pribudla Holanďanka. Zakývajú nám po chvíli z hrebeňa duny, vzdialenej asi pol kilometra. Neskôr ho nezabudneme pochváliť, je to žrebec :-) Nebol by som to ja aby som nepripomenul ženuš , že pred pár rokmi by som sa k nemu pridal. Ešteže je zvyknutá . Tak  sa pekne vyzujeme a šup nôžky do horúcich prameňov. Narozdiel od niektorých európskych, vlastnených chamtivcami, tieto zohrievať netreba a ani platiť vstup... Je nám vysvetlený obsah minerálov a tí, čo majú plavky sa už hrnú do vody. Nikto nezostáva dlhšie než pár minút na infarkt, voda z podzemia je fakt dostatočne horúća i hlboká. Tak sa ešte pofotíme a hurá na západ slnka pri hrebeňoch dún.

Po niekoľkých krkolomných šoférskych kúskoch ženy predvedú svoj výstup z auta a zjazdujú poslednú dunu po zadkoch. Ruger je nadšený, lebo našiel v záľahe piesku regulérny záchod - niekto sa namáhal vyhodiť tu celú glazúrovanú toaletu - i keď je civilizácia v nedohľadne. Objav samozrejme spustí lavínu nemiestnych žartov ktoré tu nebudeme publikovať. Nachádzame vysoký kopec, ktorý vyčnieva nad ostatnými a šofér rozkladá oheň, aby nás ponúkol horúcim sladkým čajom z kanvice s bylinkami, ktorý uvarí priamo tu. Neodmietne nikto, teplota rýchlo klesá a mnohí sú pozapínaní až po uši. Rugerovi malý pohár pripomenie jeho obľúbené Slovenské pitie pripomínajúce čajík a tak sa samozrejme nechá zvečniť. Tentokrát savšak  alkohol nekoná. Skupina si vychutná západ slnka i čoraz jasnejší mesiac na oblohe a po hodinke sa zotmie. Poberáme sa teda na večeru.

Nikto sa jej necuduje, to su bezne chute ludi co ho poznaju .... Taky kvalitny kpanec do r*ti a bol by po boku kralov :P

Tá sa koná v pobočke prameňov, malom tábore neďaleko mesta. Kto má chuť môže sa aj tu okúpať vo váčšom bazéne horúcej vody. Táto však už tak silno sírou nerazí. Zrejme odlišný zdroj. Tábor je plný domácich maznákov a tak sa bavíme s mačkami i psami. Jeden zo psov je na veľkú nevôľu našich aktivistov dosť napevno uviazaný - domáci vysvetľujú, že stále uteká do púšte . Nakoľko ho nevlastníme , veľmi tu pomôcť nemôžme. Tiež sa obávame aby po našom odchode nedostal výprask za prílišný záujem. Tak mu aspoň prinesieme zvyšky večere. 

Ženy sa rozplývajú nad mladým úslužným šoferom a tak sa dohodneme na rovnakom dýšku pre oboch, aby to bolo spravodlivé. Mladý potomok Berberov to s turistkami vie, veľa sa usmieva, je komunikatívny, hrá im v aute obľúbenú hudbu a nepreháňal to ani s jeepom v púšti. Čo viac treba estrogénu. Verím že okolo štyridsiatky je záujem nielen o peniaze, keď biologické hodiny revú hlasnejšie ako lev savany ...Príjemne unavení dorazíme na izby. Sprcha sa nekoná, pretože dosiahnuť optimálnu teplotu by bola úloha i pre slávneho survivora Mac Gyvera - raz ľad a potom za pár sekund i popáli. Navyše vonku mrzne, a to doslova. Títo ľudia v hlinených domoch príliš zateplovaniu nerozumejú - väčšinu roka trpia naopak, horúčavami. Tak sa zavŕtame do diek. Zatra nás čaká veľa historických pamiatok a odkaz Alexandra Veľkého.

pokračovanie v ďalšom článku

fotoalbum na facebooku sa otvorí po kliknutí  v novom okne - fotky su aj s komentarmi

a tiež komentovať článok možno kliknutím tu

Novoročný výlet do oázy Siwa pri Líbyjských hraniciach

Deň prvý

Neviem ako vy, ale ja si predstavujem oázu ako malé jazierko s vodou a palmou uprostred púšte. To bude ešte zrejme pozostatok po knižkách pre deti o cestovaní a afrike. No a nastal čas si tento názor poopraviť, pretože polovička si vybavila voľno v práci a so skupinou priateľov sme sa vydali navštíviť skutočné oázy Siwa s horúcimi prameňmi, ktoré sú medzi Egypťanmi veľmi považované podobne, ako u nás kúpele Piešťany.

Na cestu sa s nami vydal manželkin kamarát, majiteľ firmy na tvorbu webov a aplikácií - Amir, jeho sestra ktorá sa taktiež volá Omneya,  jeho študujúci kamarát z Nemecka s čiastočne Marockými koreňmi - Yasin, mladá mamina a kolegynka mojej ženy Reham s jej 5 ročnou rošťáčkou Nur :) Neskôr sa k nám pridala i Bulharka  Ana, ktorú sme spoznali na svadobnej ceste - s kolegynou z Holandska  Kuki.

Pred cestou sme boli dobre naladení a pripravení dostatočne si užiť oddych z práce so správnymi ľuďmi. Stanica je na Egyptské pomery prekvapivo dobre vyzerajúca / bez urážky / :-D , tvrdia to Egypťania samotní :P Značenie samozrejme zlyháva a zvyšok skupiny dorazil na poslednú chvíľu a tak ostáva stará dobrá komunikácia a lotéria, koľko ľudí ovláda angličtinu. Našťastie dosť, tentokrát .

Samotné cestovanie je hrôza - autobus nie je dostatočne utesnený, pri vysokej rýchlosti poriadne prefukuje a teploty v zime padajú bleskovo - nočný zákon púšte. Prišiel čas , aby sa naplnili škodoradostné želania mojich Slovenských kamarátov a ja som konečne pocítil teploty pod nulou.

Skúsení cestovatelia sa obalili dekami a my sme sa poriadne pozapínali do búnd a kabátov - bola pred nami asi 11 hodinová nočná jazda. Malá Nur si ju vcelku užila, pretože sme ju bavili prakticky všetci rôznymi hrami, sedením na kolenách , vyvádzaním celkovo a hrami na tablete :D

Sedadlá sú vcelku blízko seba, čo ovšem znižuje komfort. Chvíľu po štarte sa ozval chlapík za mnou aby som stále netriasol so sedačkou. Nedávalo to samozrejme zmysel - sedel som na nej ja a nie on , nohy som si na toho predomnou nemohol vyložiť a ani som toľko drzosti v sebe nemal. V neposlednom rade som sa takmer vôbec nehýbal. Potom som pochopil, pretože presne ten istý chlapík mi pri každom pohybe zavadil o sedačku, čo bolo veľmi rušivé. Nakoľko sa ozval prvý , bol z väčšej časti ospravedlnený. Šikovný prístup - a hlavne poučný :-D Priveľa riešení človeku neostáva - cudzinec si v buse plnom Arabov moc vyskakovať nemôže . 

Ostatní sa viac či menej úspešne pokúsili zaspať. U mňa to menej, ako obyčajne :) Človek má čas rozmýšľať a vnímať hvízdajúci mrazivý vietor vnútri vozidla :D Zastávka po pár hodinách s horúcim čajom napriek nevábnemu vzhľadu bola pre nás ako vykúpenie.

Toalety hlboko v púšti ako vždy - veľká potreba na stojáka / čupáka / do diery v podlahe v oceľových kabínkach :-D a nos má nepríčetný zážitok. Našťastie mi bolo treba len na malú, ale i tak som sa dočkal veľkej úľavy a zbavil sa prebytočných tekutín . Pocit vyprázdňovania sa rovná vysypávaniu ľadových kociek z mraziaka , i zvuk je podobný :) Človek samozrejme nesmie zabudnúť dať chlapíkovi pred hajzlovníkmi nejaké všimné, aby ukázal ako oceňuje kvalitu.

Trocha horúceho a sladkého čaju rozhodne pomohlo a potom sa skupina pobrala do autobusu - všetci boli natoľko premrznutí, že ich chôdza sa podobala roztomilým arktickým zvieratkám - tučniakom - knísavo zo strany na stranu.

Nasledovali ešte dve zastávky, na tej raňajšej som zbadal kamenné budovy vedľa reštiky a tak som si zabehol za jednu z nich a po ďalšej sérii ľadových kociek som do seba nalial trocha ľudového vnútorného zahrievača. Rozhodne doporučujem, v tejto situácii viac než žiadúce - ovšem nie verejne - islam to striktne zakazuje.

Nedalo sa nevšimnúť, že tu niekto konečne rozmýšľal - niektoré púštne  stanice využívali solárne panely - čo v tychto končinách má oveľa väčší zmysel než v Európe.

Hoci náš princ "preklad jeho mena a zdroj nekonečnej zábavy " Amir navštívil oázy niekoľkokrát pred pár rokmi, po príjazde sa dáko nevedel zorientovať. Nakoniec sme však našli náš hotel / hostel / neďaleko centra, pretože samotné púštne mestečko nie je príliš veľké. Kvalita ubytovania sa rovnala cene - ale na to sme boli pripravení - chceli sme spoznávať a nie trčať v izbách. Navyše výhľad z balkóna na centrum bol celkom fajn. Po desiatej hodine rannej slniečko príjemne praží a nočné mraziaky sa zdajú zlým snom.

Po vybalení nasledoval zraz v terasovej otvorenej reštike priamo naproti hotelu, aby sme doladili program a tiež si užili teplého jedla.

Zhodli sme sa na návšteve populárneho starovekého kamenného mesta a novoročnej oslavy v horách - cca 20 € na osobu.

Kamenné mesto je architektonický skvost z hliny, vody, piesku, dreva a kameňov, ktoré rozpálené slnko vysušilo do dnešnej podoby. Dokonca i zvyšok mesta je častokrát stavaný v podobnom štýle a mnohé z budov sú skutočne obývané, alebo tu umiestňujú hospodárske zvieratá. Polohou asi 3 minúty chôdze od centra a vyššie položené, takže ponúka skvelý výhľad do okolia na palmový les , jazerá a ďalšie skvosty. Tu som si uvedomil že predstavu malej oázy treba rozhodne prehodnotiť :)

Vyšlo najavo že Yasin je tiež fanúšik tanca a breakdance, tak sme si hodili niekoľko spoločných freezov v lákavom prostredí a pekne sa nahltali piesočku :) Pri preskúmavaní ruín je tu cestovateľ na vlastné riziko a treba byť opatrný - hrozí pád z niekoľkometrovej výšky, zosuv stien domov či svorka divých psov, ktoré sa šak zvyknú obávať viacčlennej skupiny.

Cestou nazad sme si vychutnali skvelú kávu na streche domu, jedného z miestných  "ponikateľov z realitami" . Vyšlo najavo, že Amirova sestra Omneya je nezadaná, ale v primeranom veku na vydaj - čo v tunajších končinách znamená to isté čo u nás pred 30 rokmi - dievča, sakra, snaž sa ! :D Proste mentalita lokálna. Zábavné môže prísť človeku i to že slečna zvykne hádzať selfie pózy na foto ako modelka a skutočne sa aktívne snaží nájsť si manžela. / omg / . Je to o to horšie, že je inak milá, pekná - aj inteligentná.

Kariéru modelky v Európe by rozhodne neodmietla a tiež nepochybujem že agentúry by sa o ňu vedeli umlátiť - africká exotika je u nás rozhodne nedostatkový tovar. Po večeri a oddychu nasledovala nočná jazda do hôr, novoročná oslava. 

Musím priznať, že rozhodne príjemne prekvapili - u veľkého ohňa tvorila skupina dvadsiatich berberských muzikantov s výbornými bubnami a nástrojmi celovečerný program. Hostia si mohli vybrať niekoľko menších ohňov v tábore a mať tak vlástnú oslavu. V cene bol otvorený bufet s obsluhou a pestrou paletou jedla i nápojov - a i pri najlepšej snahe sa nedal celý spotrebovať . Vrch pred nami bol vysvietený stovkami veľkých sviečok čo vyvolávalo vskutku slávnostný dojem - ocenili sme  to ešte viac, keď vysvitlo, že tieto sviečky zapaľujú pri cca hodinovom pochode každý večer ( ! )  Aspoň sme sa tam zbehli vyfotiť, keď už nič iné.

Po minuloročných udalostiach turistov ubudlo a oni zaiste očakávali viac ľudí , ale i tak sme o polnoci poriadne zaujúkali pri parádnom ohňostroji. U mňa rozhodne 10 bodov z desiatich. Cesta nazad v pohodlnom mikrobuse, Nur mi zaspala na kolenách a tak som bol na chvíľu starostlivý tata aby sa prítomné ženy mohli trošku porozplývať :D Oceňujem že tá moja sa neponáhľa chce najprv cestovať - nie každý to má takto domka.

Po celom dni sme konečne pred druhou zaľahli do vytúžených postelí.

Podle ředitele gízských památek Kamála Vahída se hrobka podobá těm, jež jsou na pohřebišti, které objevili čeští vědci v 90. letech. „V horní části je vstupní místnost a malá obětní kaple a pohřební komora je v nižší části, kam se dá dostat pomocí šachty,“ uvedl Vahíd.

Pyramídy a sfinga

20. december 2014

Vyzerá to tak, že Egypt sa svojej zimy tak skoro nedočká, teda aspoň dnes nie. Stredoeurópan ako ja tu zažíva prijemné júnové leto v decembri. Počasie sa na nás usmievalo a - dlho naplánovaná prehliadka pyramíd bola konečne tu. Veď aby, nenavštíviť pyramídy v Egypte je ako nedať si zmrzlinu v Taliansku, hriech do neba volajúci.

 Domáci síce tvrdia, že to je strata času, lebo ich dávno vyrabovali , sú prázdne a čo zostalo uložili do múzea. V múzeu toho je hodne veľa, tak keď si predstavím že si dáke zlaté suveníry i ponechali, rozumiem, že pyramídy boli pre vykrádačov hrobiek veľkým lákadlom.

Optický klam tu hrá veľkú rolu. Z diaľky totiž vyzerajú monumentálne, z blízka diplomaticky povedané veľké tak akurát. A to i tá najväčšia. Stále to stačí na pocit trpaslíka, samozrejme. Dnešný výlet bol s kamarátkou mojej drahej, Ranou a jej 5 ročnou neterkou Habibou /jej meno v preklade ľúbezná, roztomilá / . Pokiaľ má človek otvorené okno na aute, už zdiaľky zacíti charakteristický pach konských a ťavích výlučkov a bude ho sprevádzať takmer po celý čas. Niektorí ľudia to možno i používajú ako maskovanie osobnej hygieny, ale o tom tu nebudeme polemizovať :)

Po príchode na miesto sme sa klasicky samozrejme obrnili proti myriádam ponúkačov predražených suvenírov, žobrákov a vôbec primeranej spoločnosti klasických egyptských historických pamiatok. Bez sprievodcu to samozrejme nie je žiadny poriadny zážitok a tak sme nechali pri bráne toho najiniciatívnejšieho spolu s parking chlapcom, až sa nás ujmú.

Ako cudzinec som mal pôvodne zaplatiť viac, ale preložili sme doklady potvrdzujúce manželstvo egyptskou vládou, a tu sa vôli vlády a úradov neprotiví nikto. Teda nikto so zdravým pudom sebazáchovy. Aj tak aspoň pobiehali s kópiou pasu a papiermi okolo budovy , dovnútra a von, snáď v nádeji, že vytasíme peňaženky, ale nepomohlo. Manželkovník je tvrdý vyjednávač a boli sme pustení dovnútra. Kontrola batožiny a jeden z domácich si užil ohmatávanie mojich riflí, pretože samozrejme ako európan môžem dakde i v tesnom a priliehavom oblečení skrývať high - tech  bombu, ktorú chcem dopraviť do najväčšej Egyptskej pamiatky a zničiť ju :-) Čo človeka privádza k otázke prečo po 11. septembri môžu lietadlá pokojne fičať ponad tento svetový div, hlavne po vyjadrení istej radikálnej a nábožensky sa tváriacej skupiny, že sa im tieto kamenné drobce nepozdávajú v súlade s pravou vierou ...

Aktívny domorodec hrajúci sprievodcu narýchlo zohnal klasický konský povoz , nežne vyčačkaný, pre 2 - 3 osoby. Predtým sa samozrejme musela uhádať cena s mojou polovičkou, cca 6 eur okolo všetkých troch väčších pyramíd. Keby pýtal viac, nebol problém zamávať mu a ísť za jeho kolegovcami. Omneya vysvetlila že je to i tak viac než dosť - pre budúcnosť ktokoľvek číta tieto výlevy, bude vedieť kedy ho okrádajú :P Nebolo to ani tak daleko ale mali sme so sebou drobca a pre jej malé nožky to bolo viac než dosť.

Pripomínam že milovníci zvierat by sa ani nemali priblížiť, ja som bol dosť naštvaný keď som videl ako chudáka pochudnutého koníka mláti po nohách povrazovým bičíkom . Rýchlejšie samozrejme znamená viac peňazí, viac turistov. Potom som dostal nápad a ohradil sa voči jeho správaniu, aby nechal koníka ísť pomalšie  lebo máme vo voze dieťa nech sa mu nepogrcia na plešinku :D Viac som pre zvieratko urobiť nemohol, obával som sa že by mu ešte priložil keď zájdeme za akýkoľvek kamenný roh.

Prvé fotky s pyramídami po vysadnutí z povozu... Ruger samozrejme okamžite musel porušiť zákaz a bleskovo sa šplhať po kvádroch nahor. Stredná pyramída totiž obsahovala asi v tretine výšky viditeľné otvory, vyzerajúce ako ďalšie vstupy . A Ruger sa samozrejme o otvory zaujíma :D Zastavil sa až keď si uvedomil že zdola naňho huláka narastajúci arabský dav. Šplhať sa po pyramídach je oficiálne zakázané na ceduľke i s obrázkom, ale umiestnenej  z opačnej strany čo je sakra dobrá výhovorka :P . Neboja sa že by megalitické šutre ľudské nožičky udolali, ale predtým sa vraj prihodila nejaká nehoda. A domáci ochraňujú schody proti lezeniu dvojmetrovou odkvapovou rúrou, len tak položenou,  ktorú je navyše ľahko prekročiť . Jej prítomnosť je prekvapujúca keďže tu prší tri dni do roka :D

Výklad nebol príliš podrobný, ale načo, sme v modernej dobe a každý má internet a wikipediu, ak chce kultúrny zážitok obohatiť, hľadá pred samotnou návštevou. Pre Slováka stačí napr. ujo google a slová ako " velka pyramida , egypt , giza , cheops, chufev " . Pri všeobecnej inteligencii ktorá teraz v našej domovine vďaka ignorancii systému lezie zo škôl to i tak neočakávam, ale výnimky sa nájdu. Pre lenivých niekoľko linkov na konci článku.

Nasledovalo vyjednávanie s majiteľmi tiav. Môj domáci buldoček sa vyznamenal , vyšlo to na pár drobných eur pre každého a už mi viazali arafatku okolo hlavy. Ani som nevedel že vyzerať trikrát mužnejšie je tak jednoduché. To netvrdím ja ale kopec ľudí čo videlo fotky :D Čo veľmi pobaví je , že ťavy sa samozrejme usmievajú takmer na každej foto :D Malá Habiba spustila poriadny rev hneď ako tento kolos s ňou trošku zakymácal a i Omneya mala hrôzu na tvári. Ja som si jazdu užíval, lebo môj prežúvavec sa správal veľmi rozumne.

Typický dvojhrbý ťavuš je vyšší než bežný koník, spolu s výškou človeka to môže u citlivejších vyvolať obavy.  Pohyb tela treba samozrejme tiež prispôsobiť jazde, trocha iným spôsobom ako u koníka , i do bokov, pretože je tu veľa dier a podobne, taktiež spôsob cvalu i chôdze je rozdielny.

Kritický moment je pri vstávaní a kľakaní ťavuša. Vtedy treba pevne držať drevený kolík na prednom hrbe, ktorý je súčasťou bežného postroja a taktiež primerane zovretie nohami. Môže to byť o niečo zložitejšie, ak ste zozadu zvieraní manželkou v návale hrôzy, ale dá sa to prežiť. Moletnejšie dámy by aspoň v tomto prípade mali byť sebakritické a buď sedieť samé, či aspoň vpredu. Nech mi odpustia klasickú Rugerovosť, ale najbezpečnejšie pre ne je sa na ťavuša ani nedriapať... Ovšem tento typ rozumného správania napr. neočakávam od slečien ktorým spod obtiahnutého šatstva vykúka riadne napresovaný faldík a pri jazde máva na pozdrav všetkým naokolo. Tu sa dá očakávať pád priamo na papuľku a potom budú i celkom rady keď i pomenej majetný arab prejaví záujem o hlúpu štrbaňu :-*

Nasledovala exkurzia do útrob pyramídy. Manželkuš nafasoval nečakaný záchvat klaustrofóbie že na ňu spadne kamenný strop. Klasika - šachta je totiž veľmi úzka, človek má zvieravé pocity a klesá pod viac než stupňovým uhlom kamsi dole do podzemia. Dvaja ľudia vedľa seba neprejdú. Ďalšia zábava , ktorej by sa pobachratejšie dámy dbajúce na výzor mali vyhnúť - pri lezení nahor môžu totiž vyzerať ako vytláčanie poriadne nabobtnaného jebáčika ...

Keďže som viac než štíhly, aspoň som do foťáka pri zhýbaní spodky ukázal. Žarty nabok, treba byť naozaj opatrný. Vnútra sú vskutku vyrabované. Hoci je zakázané fotiť, pri nežnom úplatočku vstupný ujo akože nevidí. Hrobka samotná je plná škrabancov od rešpektuplných ľudí, ktorí ctia tisícročné odkazy predkov a civilizácií. Pri pohľade na toto by si plešatý archeoĺóg vytrhal i ochlpenie na prirodzení.

Nezabudol som na našich domácich tanečníkov a samozrejme sa vyfotil so sfingou a pyramídkou vo freeze, aby som dodržal tradíciu našej crew. Malý akrobatický prvok okamžite vyvolal záujem domácich, ktorí sa s bielou celebritkou museli vyfotiť :D

Posledná hádka o službách a platbe "ehm sprievodcu " tak dostal v prepočte asi 5 eur za cca hodku jeho času. Niektorí mu možno dajú viac, domáci však menej a Egypt si v dnešných dobách príliš turistov nevyberá. Vadiť sa o peniazoch je tu bežná súčasť vyjednávania, nikto sa nad tým nepozastavuje.

Prebehnúť znova cez vlnu ponúkačov a sme v autku. Parkovací chlapík ukáže smer a nafasuje dve egyptské libry. Pyramídky za nami, pár hodín postačilo. Zatvárajú totiž o štvrtej popoludní.

Akékoľvek relatívne primerané otázky radi zodpovieme :D

ruger1@azet.sk

Našu facebook stránku navštívite kliknutím na tento odkaz

FOTOALBUM

https://www.facebook.com/rastislav.ruger/media_set?set=a.879236452101001.1073741844.100000439638278&type=1&pnref=story

ZDROJE + HISTORIA

http://sk.wikipedia.org/wiki/Egyptsk%C3%A9_pyram%C3%ADdy

http://sk.wikipedia.org/wiki/Chufuova_pyram%C3%ADda

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_sfinga

Cesta do Alexandrie, október